Model lode sa sťahuje: jasný prípad pre špedíciu Hasenkamp – kolínskeho špecialistu na umenie a unikáty – a pre Atego.

Modrá stuha – máloktorá trofej bola vo veľkej ére komerčných osobných lodí žiadanejšia. Cenu získal ten, kto dokázal vytvoriť nový rýchlostný rekord na trase Európa – New York. A tým pádom aj povesť a zákazníkov. V roku 1929 to napríklad bola loď „Bremen IV“ spoločnosti Norddeutsche Lloyd. Len po štyroch dňoch na mori mohli cestujúci z Wilhelmshavenu vstúpiť na newyorskú pôdu. Len za štyri hodiny zmení o približne 90 rokov neskôr model lode „prístav“ a presunie z jedného múzea v Brémach do druhého. Pomocník pri sťahovaní: špedičná spoločnosť Hasenkamp, ktorá sa špecializuje na prepravu umeleckých predmetov každého druhu.

Sindilj si prezrel schodisko v múzeu, spočítal schody, zmeral rohy a dvere. Či ale loď váži 50 alebo niekoľko sto kilogramov, zostáva záhadou. Nakoniec naplánoval tento odborník šesť nosičov a jedno vozidlo Mercedes‑Benz Atego.

Ráno v deň prepravy sa pridali vo vozidle Atego aj Arno Büchel a Steffen Säwe. Obaja tvoria zohratý tím. „V kabíne vodiča sedia u nás vždy dvaja ľudia,“ hovorí Arno Büchel. „Naša nadstavba má klimatizačný systém, 12‑barové vzduchové pruženie a poplašné zariadenie. Všetko pre umenie.“ Tentokrát v batožine: prepravná debna vyrobená vo vlastnej stolárskej dielni. „Vyrobíme v nej všetko od jednoduchého ochranného obalu až po ohňovzdorný klimatizovaný box.“

Ostatní pomocníci prichádzajú osobným autom. Muži pricestovali z Kolína, tam sa nachádza centrálny dispečing spoločnosti Hasenkamp. Len v Nemecku má spoločnosť 13 pobočiek, 19 ďalších je inde v Európe. K tomu treba pripočítať päť ďalších lokalít v Ázii a na Strednom Východe.

Od svojho založenia v roku 1903 je firma Hasenkamp v rodinnom vlastníctve. S Thomasom Schneiderom pracuje vo firme už piata generácia. „Ako dospievajúcemu mi dovolili pomáhať pri preprave terakotovej armády v meste Xian,“ spomína. „Od tisícročia starých nálezov zo zatopených miest pri Alexandrii až po Bernwardov stĺp v hildesheimskom dóme som zažil fascinujúce transporty. Tak človek už v rannom veku získa cit pre to, akú nevyčísliteľnú hodnotu má umenie. Preto aj každý z našich 70 vodičov v Kolíne absolvuje školenie pre umeleckých technikov.“

V Brémach privítajú zamestnanci múzeí šiestich takýchto špecialistov na prepravu, potom hor sa do roboty. Muži majú na sebe tmavomodré svetre a biele textilné rukavice. Premyslene a opatrne loď pripravujú na prepravu a zabezpečujú upínacími popruhmi.

Prvá medzizastávka: prízemie, tu čaká drevená debna. Cestou k nej je potrebné prekonať 60 schodov na úzkom schodisku. Pri zdvíhaní dlhý hlboký výdych. „Zhruba 150 až 200 kg,“ odhaduje Anton Sindilj. Ukázalo sa ako správne naplánovať na akciu šesť ľudí. Schod za schodom sa tím prepracováva dopredu. „Stop! Späť! Položiť!“ Každý príkaz sedí, všetko ide hladko ruka v ruke. Loď bezpečne dorazila do „dreveného prístavu“.

Zatiaľ čo sa loď istí poduškami, bublinkovou fóliou a popruhmi, pristavuje jeden kolega niekoľkými manévrami čo najtesnejšie pred dvere múzea vozidlo Atego. Nakladanie do skriňovej nadstavby je potom hračkou. Hoci dosť ťažkou. „S debnou váži konštrukcia ešte o 100 kilogramov viac“, povzdychne Sindilj.

Potom sa profesionálne prepravné vozidlo Atego bezpečne a – vďaka vzduchovému pruženiu – rovnako pohodlne pre tovar ako aj posádku premiestňuje brémskou mestskou premávkou.

Po takmer štyroch hodinách je loď bezpečne na novom mieste. Na ľavoboku sa v teplom slnečnom svetle prenikajúcom cez okná leskne nápis „Bremen IV“. Jemne vypracovaný stožiar stojí rovnako pevne ako predtým. Zlaté povrázky imitujúce lodné laná a povrazy sú neporušené na svojom mieste. Muži sa spokojne usmievajú. Spoločnosť Hasenkamp zostala opäť verná svojmu krédu. „To najlepšie, čo sa môže stať umeniu, je: nič!“