Vozidlá Arocs spoločnosti Schick Group prepravujú prvky z oceľového betónu pre novú výstavbu terminálu na frankfurtskom letisku. Hmotnosť kolosa: až do 44 ton – to však nie je problém.

Kúsok po kúsku rastie na východe frankfurtského letiska nový terminál 3. Malo by sa tu ročne prepravovať až 25 miliónov cestujúcich. Spolupodieľa sa: Spoločnosť Schick Group z mesta Bad Kissingen. Je zodpovedná za stavbu brán H a J, ako aj takmer 70 metrov vysokej veže. Žiadna malá úloha: Samotná letová brána J je 600 metrov dlhá a pozostáva z troch úrovní.

„Využívame takmer 70 vozidiel nad 7,5 t,“ vraví vedúci vozového parku a disponent Stefan Eichholz. „Hlavne vozidlá Arocs ako domiešavače, sklápačkové nákladné automobily a ťahače návesov.“ Novým vybudovaním terminálu 3 je poverený jeho tím, ktorý aktuálne prepravuje 86 Y‑podpier z oceľového betónu. Hmotnosť jednotlivých podpier: od 22 do takmer 44 ton, a preto môžu vodiči spoločnosti Schick jazdiť iba v noci.

Tak, ako teraz o 0.40 h na parkovisku „Schwarze Pfütze“ kúsok pred nájazdom na A71. Skupina spoločnosti Schick‑Crew tu znovu vystupuje a musí utiahnuť ťažké reťaze, ktoré zabezpečujú náklad. Je marec, predošlé týždne priniesli prvé teplé dni roka. Napriek tomu je teraz znovu mrazivo.

Doteraz išlo všetko ľahko, ale k letisku je to stále ešte 210 kilometrov. Inokedy riadne tmavý úsek trasy je dobre vysvietený oranžovými svetlami vozidla. Policajné auto, ktoré sprevádzalo kolónu na štátnych cestách a cestách mimo mesta, je na ceste späť.

„Vyrazili sme načas, to je teraz dôležité,“ vraví vodič Walter Kleinhenz. Pozná cestu. Dnes sú však podmienky náročnejšie ako inokedy: Jeho vozidlo Arocs prepravuje 37,5 tonový Y-prvok. „To je to, čo ťahá Arocs tak ďaleko. Výzvou je šírka 5,40 metrov. Môže to byť trochu náročné,“ vraví Kleinhenz.

„Naše ťahače návesov sú často na cestách v oblasti s ťažkými bremenami. S vozidlom Arocs sme našli ekonomické riešenie,“ vraví Stefan Eichholz, ktorý v roku 2015 prevzal vedenie vozového parku podniku.

Konvoj sa vydal opäť na cestu. Walter Kleinhenz pozerá na displej kamery MirrorCam na ľavom stĺpe A. „Systém je pre nás skutočne dobrou pomôckou. Keď zabočím s prívesom, otočí sa aj obrazovka. Takto mám vždy všetko na očiach až po zadnú časť.“

Pred konvojom sa teraz nachádza dlhé stúpanie. Spätné svetlá predného sprevádzajúceho vozidla sa vzďaľujú. Celková hmotnosť jazdnej súpravy 66,5 ton je teraz dobre viditeľná. Pravá noha vodiča Waltera Kleinhenza poriadne tlačí na plynový pedál. Výkon 390 kW ťažného stroja bez problémov dovedie vozidlá Arocs znova na miesto. Aj druhé vozidlo Arocs v konvoji ho doháňa.

Medzitým zabočila kolóna z A3 na A5 na smer Bazilej. Najťažší úsek trasy leží pred nami a dnes, keď je naložená jedna z najťažších tried Y-prvkov, je cesta z dôvodu staveniska znovu riadne úzka. Walter Kleinhenz zavesí vysielačku do držiaka. Vozidlo Arocs spomalí a zabočí do jediného jazdného pruhu. Kleinhenz ukazuje na displeje kamier MirrorCam. Vľavo a vpravo zostáva iba 15 centimetrov od betónových múrov. Až do výjazdu je potrebná plná koncentrácia. Konvoj sa posúva veľmi opatrne dopredu.

Teraz je 3.50 ráno. Vozidlá prichádzajú na stavenisko.

Na letisku je nepríjemne studený vietor. Všetci musia znovu vystúpiť, aby sňali zabezpečenie nákladu a osvetlenie. Potom sa začne vykladať. „Takto to bolo včera.“ Je to teda všetko rutina? Kleinhenz sa smeje a krokovou rýchlosťou riadi vozidlo na stavenisko. „Nie, o rutine napriek tomu nemôžeme hovoriť.“