Firma Poul Michelsen denne distribuuje potraviny po Faerských ostrovoch. Od roku 2020 sú zásobovacie trasy výrazne kratšie – dva najväčšie ostrovy súostrovia spája úchvatný tunel.

„Kanska“ – „možno“: pri návšteve Faerských ostrovov často započujete toto krátke slovo. „Keď ráno vstávame, často vieme len to, čo budeme počas dňa ‚možno‘ robiť,“ hovorí Poul Michelsen. Dôvod je banálny, no zároveň rozhodujúci: počasie uprostred severného Atlantiku dokáže urobiť mocný škrt cez rozpočet nejedného plánu. „Po slnečnom ráne môže nasledovať búrlivé predpoludnie a hmlisté popoludnie,“ dodáva Michelsen. Napriek tomu aj vo svojich 77 rokoch pôsobí už takmer 50 rokov v odvetví, v ktorom slovo „možno“ nie je príliš vítané: spoločnosť PM, ktorú založil, dodáva potraviny do supermarketov, obchodov, reštaurácií a na lode.

Okrem toho spoločnosť PM zodpovedá za to, aby boli mliečne výrobky každý deň dodané ešte pred poludním, do jedenástej hodiny. „Mliečne výrobky majú kratšiu trvanlivosť ako iné potraviny,“ vysvetľuje Poul Michelsen. „Naši zákazníci ich každý deň potrebujú čerstvé, a to čo najskôr.“ Je tomu tak napríklad aj v meste Klaksvik na severovýchode súostrovia. „V závislosti od ročného obdobia trvala taká cesta až tri hodiny,“ hovorí Poul Michelsen. Vodič Hanus Egholm trasu dobre pozná, jazdí ju už 22 rokov: „Zo začiatku cesta zahŕňala ešte aj jazdu trajektom, takže som musel vyraziť ešte skôr – a či trajekt naozaj bude premávať, bolo vždy neisté.“ Od minulého roka zvládajú vodiči nákladných vozidiel túto trasu za približne 50 minút: vďaka ambicióznemu projektu infraštruktúry, tunelu Eysturoy.

„Chceme byť pripravení na všetko,“ hovorí Michelsen. „Preto máme od roku 1974 vo vozovom parku len vozidlá Mercedes‑Benz.“ Aktuálne firma vlastní dvanásť modelov z konštrukčných radov Arocs a Actros, ktoré pravidelne vymieňa za nové. „Nákladné automobily ponechávame vo vozovom parku približne šesť rokov, takže v priemere kupujeme každého 1,5 roka nový Mercedes‑Benz,“ hovorí Michelsen, ktorý stavil na variant Arocs 3263 so špičkovou motorizáciou. „Tunajší terén a cesty sú výzvou, preto potrebujeme výkon a zároveň aj najlepšie možné brzdy.“ Nákladné vozidlá zvládajú každý deň spolu asi 1.000 kilometrov. To znie ako málo len pre tých, ktorí nežijú na Faerských ostrovoch: domáci vedia, aké geografické a metrologické podmienky ostrovov sa za týmto číslom skrývajú. „Potrebujeme len to najlepšie vybavenie,“ hovorí Michelsen.

Narodil sa v Tórshavne, hlavnom meste ostrovov, a pre distribúciu potravín sa rozhodol už v mladom veku. Michelsen zažil svoj vlastný príbeh úspešného start‑upu z garáže, hoci v jeho prípade šlo vlastne o pivnicu. Spolu so svojou ženou a dvomi ďalšími spolubojovníkmi ju zo začiatku využívali ako kanceláriu i sklad. Odvtedy už firma dávno výrazne expandovala. „Keď som začínal, dali sa na ostrovoch zohnať len dva druhy potravín: čerstvý tovar a sušené výrobky. Chcel som však rozmanitosť,“ hovorí Michelsen, potom sa postaví a vydá sa po schodoch do skladu.

Okolo pobehujú vysokozdvižné vozíky a zamestnanci pripravujú zásielky ovocia a chladeného i mrazeného tovaru. Jednoducho typická scéna z oddelenia logistiky potravín. Akurát táto sa odohráva 700 kilometrov od nórskeho pobrežia, uprostred severného Atlantiku. „Dvakrát týždenne nám dorazia dva 40‑stopové kontajnery s čerstvými potravinami a chladeným tovarom,“ hovorí Michelsen. A dodáva jednu dôležitú vec: „Ak dorazia lode.“

Tunel Eysturoy je tretí a najmladší tunel, ktorý zabezpečuje spoľahlivé, teda od počasia nezávislé spojenie ostrovov Streymoy a Eysturoy. Najhlbší bod siaha približne 189 metrov pod hladinu Atlantiku. Realizácia dosiaľ najväčšieho projektu infraštruktúry na ostrovoch stála v prepočte 360 miliónov eur.

Faerské ostrovy pozostávajú z 18 ostrovov, ktoré väčšinou spája trajektová doprava. Okrem toho je na súostroví jeden jediný most – tento typ konštrukcie je vystavený prírodným živlom príliš na to, aby bol vhodnou alternatívou dopravy. Niektoré ostrovy sú zase dostupné iba helikoptérou. Takéto lety sú dokonca pomerne lacné. „Človek jednoznačne musí niečo vydržať,“ vysvetľuje Michelsen. „Vrtuľníky lietajú aj pri takom počasí, ktoré pasažierov poriadne vytrasie.“

Nový tunel je oveľa pohodlnejší a zároveň ponúka aj celosvetovo jedinečnú atrakciu: hlboko pod morom sa tu jazdí po kruhovom objazde. Ten sa nenachádza len tak na ledajakom mieste, ale rovno v geografickom strede súostrovia. Faerčania pochopili, že sa to dá premeniť na neopakovateľný zážitok: objazd vkusne osvetľuje inštalácia umelca Tróndura Paturssona. Súčasťou inštalácie je aj 80 metrov dlhá oceľová socha, ktorá znázorňuje obrys tieňov postáv v životnej veľkosti. Patursson tým zachytil tradíciu Faerčanov: stovky ľudí sa držia ruky a bežia z tmy do svetla.

Takéto posolstvo významne oslovuje aj Poula Michelsena. „Vyjadrujeme tým, že dokážeme realizovať skvelé nápady, ak o to budeme spoločne usilovať,“ hovorí Faerčan, ktorý sa okrem podnikania v minulosti venoval aj športu. Hoci bežné dni Faerčanov do veľkej miery ovplyvňuje „možno“, zdá sa, že pri vývoji a realizácii nápadov uprednostňujú iné slovo: „určite“.