Moderný? V žiadnom prípade. Spoľahlivý? Absolútne! V roku 1962 mal L 3000 Jakoba Horvata nielen 20 rokov, ale len v Horvatovom vlastníctve najazdil 2.239.000 kilometrov po často hrboľatých cestách vtedajšej Juhoslávie. Horvat ho kúpil v roku 1940, najskôr jazdil na naftu a o dva roky neskôr prešiel z dôvodu nedostatku nafty na prevádzku s drevným plynom. Vozidlo zvládlo 261.000 kilometrov a počas všetkých rokov zostalo svojmu majiteľovi verné len s dvomi opravami, ktoré stoja za zmienku. Niet pochýb o tom, že Horvat je ešte stále pripútaný k vozidlu: „Všetky originálne diely, ktoré boli pri opravách vymenené, sú ešte stále v mojom vlastníctve,“ hovorí. Snáď ide L 3000 ešte aj dnes?

Zatiaľ čo v Belgicku v roku 1962 kúrilo ešte približne 80 percent súkromných domácností uhlím, „mali ústredné kúrenia v obytných blokoch, priemyselných budovách atď. jasnú tendenciu na používanie vykurovacích olejov,“ informuje redakcia. Rastúci podnik ako napríklad pre Chantiera Houillera z Bruselu, ktorý sa spolieha na L 312, L 328 a LS 328. Dôležitým argumentom pre vozový park s hviezdou sú racionalizácia vozového parku a motorová nafta, hovorí vedúci prevádzky Weits: „Motory našich nákladných vozidiel sú v prevádzke každý deň od siedmej až do polnoci bez prestávky. 23 až 25 litrov motorovej nafty môžete porovnať so spotrebou 55 litrov benzínu. […] Vozidlá sa v lete tak dôkladne kontrolujú, aby sa počas tohto enormného namáhania v zime nevyskytli žiadne poruchy. A to je,“ hovorí Weits, „ďalší argument v prospech vozidiel Mercedes‑Benz. Pri týchto vozidlách skutočne nemáme žiadne poruchy.“

Racionalizácia u Chantiera Houillera predstavuje príncíp aj v odbyte: Správcovia domov a súkromné domácnosti môžu uzavrieť predplatné na dodávky oleja. „O každom predplatiteľovi sa vedie kartotečný lístok, podľa ktorého sa pozná, kedy treba doplniť vykurovací olej. […] Dodávky si môžete zostaviť tak, aby sa zaradom dodávalo obyvateľom celých ulíc.“

Acid Carbonique Pur (A.C.P.) transportuje úplne iné kvapalné látky: V piatich závodoch vyrába spoločnosť kyselinu uhličitú, propán a bután. Skomprimované koncové produkty dodávajú L 328 v celom Belgicku. Vo vojne sa ešte používali americké vozidlá, hovorí generálny riaditeľ Marquis de Murga – človek bol rád, keď vôbec mal nákladné vozidlo. Z dôvodu racionalizácie prechádza A.C.P. na Mercedes‑Benz: „Prípustné zaťaženie zodpovedá presne dennej dodávke. To ušetrí trasu a pomáha predchádzať nadčasom,“ hovorí Marquis. Robustnosť vozidiel takisto stála za rozhodnutím: „Opravy? Okrem toho nemôžem nič povedať, pretože som doteraz nemal žiadne, hoci väčšina vozidiel dokázala ročne zvládnuť 40.000 až 50.000 kilometrov,“ hovorí de Murga. Celkovo sú nákladné vozidlá dokonalou vizitkou – a preto sa každoročne čerstvo lakujú!

Niektoré dodávky už idú cez hranicu: „Nákladné vozidlo Mercedes‑Benz typu L 312 s užitočným zaťažením 4.600 kg zásobuje mäsovými výrobkami pravidelne belgickú armádu v Nemecku. ,Toto vozidlo však nestačí‘, hovorí riaditeľ Mertens. „Nasadzujeme tri veľké vozidlá Mercedes‑Benz (L 322, LP 322 a LP 312) a potom ešte desať L 319‘.“

Nadšenie sa zakladá na skúsenostiach: „L 3500 roku výroby 1952 beží ešte denne s prvým motorom a s kilometrovým výkonom až 513.000 kilometrov.“ Mertens pokračuje: „Pri zákazníckom servise sme veľmi nároční, pretože práve pri Mercedes‑Benz neakceptujeme najmenšiu nedbalosť. Práve preto kupujeme Mercedes‑Benz."

Ako sa tam všetko zmestí: „Na základe mimoriadne rozsiahleho výrobného programu spoločnosti Daimler‑Benz AG, žiaľ, nedokážeme spracovať celý program v každej brožúrke. Ak by ste si želali presný popis o nepopísanom type, vyžiadajte si ho od nás. Na akékoľvek otázky budeme okamžite odpovedať.“ A mimochodom: Prehľad už poskytuje predstavu o rozmanitosti možností.